Príbeh o práci, nervoch, notebooku a pohode

Akákoľvek podobnosť s osobami, alebo situáciami, je čiste náhodná

(príbeh všedných dní...)

chata, piatok, 19:45

Predstavte si, že píšete na vašom notebooku dôležitú prácu. Musíte ju dokončiť za tri dni. Odišli ste kvôli tomu na chatu, kde máte len elektriku. Myslíte si: „Fajn nikto ma nebude vyrušovať a všetko stihnem spraviť.“ Nie je tam internet a mobil ste si vypli. Zakúrili ste si v kozube a uvarili dobrú kávu. Na okne sú ako rezerva 3 Red Bull-y. Pohodička.

chata, piatok, 20:30

Zapínate notebook. Chvíľu to trvá kým sa preberie a naštartuje, ale nevadí času máte zatiaľ dosť. No konečne už nabehol. Chvíľu rozmýšľate, kde ste si dali tú poslednú verziu súboru s obsahom práce. Aha tu je. Klikám a s napätím čakám kedy sa otvorí, už doma sa mi zdalo, že mu to trvalo dlho. Disk v notebooku si tíško bzučí a hrkoce. Asi aj on hľadá kde vlastne má to čo po ňom chcem. Konečne sa prebral aj program v ktorom píšem a otvoril okno s textom.

chata, piatok, 20:45

Pozerám na otvorené okno s textom „prečo je také malé?“. Zväčším ho na celú obrazovku a začínam prehliadať texty, ktoré som dodnes spravil. Zatiaľ nič moc, naposledy som mal hotových len päť strán. Dobre nič sa nedeje, mám čas a v pohode to dokončím. Upíjam si z kávy, je výborná, dúfam že jej mám dosť. Stláčam klávesu Pg Dn, pomaly listujem dole a kontrolujem text. Už som na štvrtej strane. Ešte skontrolujem piatu a konečne budem pokračovať v písaní. Stláčam klávesu dole a nič. „Kruci kde je piata strana?“ Tá mi trvala aspon 3 hodiny. Nie je tu.

Až teraz mi zaplo. Včera pri písaní sa mi otvorilo nejaké okno a hovorilo niečo o pamäti. Preč s ním ja mám pamäť dobrú. Hm, chvíľu na to sa mi notebook vypol, akoby hovoril, choď už spať pozri už sú 2 hodiny v noci. No jasné, šup do postele, zvyšok dokončím na chate. Ale vyzerá to tak, že tú poslednú stranu neuložil.

chata, piatok, 21:05

Že by mal môj kvalitný notebook nejaké problémy, to hádam, nie veď ma stál skoro 600€. Hrabem sa v súboroch. Možno to stihol uložiť do nejakého záložného. Nikde nič. No super takže to musím spraviť znovu hádam to stihnem. OK idem na to, dopíjam kávu a začínam ťukať do klávesnice. Kurzor si pomaly skacká a vyzerá to že ma nevie dobehnúť. Som SUPER píšem tak rýchlo, že mi ani PC nestačí. Vyzerá to ako čas na Red Bull. Idem k oknu, jeden otváram a zhlboka sa napijem. Fááájn, ideme ďalej.

chata, piatok, 21:40

Pozerám na monitor a neverím vlastným očiam. Miesto okna s mojou prácou vidím modrú obrazovku s kopou textu, ktorý mi nič nehovorí. Už sa mi to pred niekoľkými mesiacmi stalo. Kámoš mi musel celý počítač preinštalovať, nastaviť všetky programy, internet, maily a zmizli mi všetky dokumenty okrem tých čo boli na USB kľúči. Robil to 4 dni a vypýtal si, tvrdil symbolických 50€. Tlak mi začal stúpať. Čo ďalej?

Stratili ste už nervy?

chata, piatok, 21:55

Niečo vtedy hovoril o upratovaní, údržbe, mazaní nejakých nepotrebných súborov, čistení registrov a podobných veciach. Kto tomu má rozumieť? Veď je to teraz ako nové, na čo je komu nejaké upratovanie, údržba a čo ja viem čo. Že by mal pravdu? To ten notebook už fakt nič nevydrží? Kto to má robiť, ja mám kopec vlastnej roboty. Ja to nestíham a nerozumiem tomu čo a ako mám udržiavať. Niekto to musí za mňa spraviť. Ale to budem musieť zaplatiť. Bohvie koľko hodín zasa nebudem môcť robiť. Na to predsa musí byť nejaká automatika. Nejaká automatická údržba počítačov, notebookov alebo čo. Tak a ideme domov opravovať notebook.

doma, sobota, 10:20

Hneď ako prichádzam domov, sadám za počítač a púšťam prehliadač Mozilla Firefox a Google. Do okienka na vyhľadávanie píšem text: „automatická údržba počítačov“ a pozerám na výsledky. Hneď na prvých dvoch pozíciách sú dva záznamy s linkami na „Automatickú údržbu počítačov“. Áno ten program predsa existuje, pozriem sa čo všetko robí ... Konečne si oddýchnem, ten program na automatickú údržbu počítačov opravuje až 90% bežných problémov počítača. A navyše maže nepotrebné, čistí, upratuje a udržuje počítač alebo notebook vo forme.

Nastav si tento príbeh ako štartovaciu stránku...
Pridaj si tento príbeh medzi obľúbené...